Vlastná tvorba - Kniha plná pravdy
Sadla som si na posteľ. Nedokázala som uveriť že tu strávim ďalšiu kapitolu svôjho života. Všetok nábytok bol úplne nový modernom štýle sfarbený do belasej a bielo-sivej. Izba bola veľmi priestorná a vďaka sklenenej stene aj svetlá . Posteľ bola obrovská. Perina bola pohodlná a pravdepodobne z 100% bavlny v modrých návlečkách. Bol to pre mňa aj šok . Ešte pred pár dňami som bývala v drobnom domčeku s veľmi malou izbičkou . A teraz budem bývať v veľkej vilke s bazénom a záhradou plnou kvetou. ,, Už si sa tu zabývala?´´ otvorili sa dvere a niekto vošiel dnu. ,,S časti už hej. Len je to pre mňa nezvyk toľko miesta iba a iba pre mňa,´´ ovrkla som. ,,Dúfam že sa ti tu páči,´´Prihovorila sa mi s jej jemným hlasom. ,, Máš to tu krásne teta. Niečo parádne. Veľmi sa mi tu páči,´´pousmiala som sa aby ma aspoň na chvíľku brala vážne. ,,Nevykaj mi. Veď sme príbuzné. Mala by si už ísť spať. Určite si už unavená po takej dlhej ceste. Tak ťa tu nechám samú. Dobrú noc a sladké sny Talia,´´pohľadila ma po mojich bledých vlasoch a odišla.Postavila som sa a podišla k presklennej stene. Pohľadom som prešla po celej štvrti , ktorá bude mojim novým domovom. Všade sa svietilo. Bolo to krásne. Moja teta býva v bohatej štvrti na okraji mesta Los Angeles. Preziekla som sa do pyžamka ktoré som mala poskladané na okraji postele, zhasla svetlo a ľahla si do nadrozmernej postele.Už vtedy mi bolo jasné že táto noc bude dlhá.
Zobudila som sa na jasné lúče svetla, ktoré mi prenikali cez presklennú stenu do izby. Teta už stihla odostrieť záclony či poskladať mi oblečenie do skriniek. Postavila som sa, otvorila dvere a prešla až ku schodom. Až tam bolo cítiť raňajky. Po špičkách som zchádzala po schodoch. ,, Len poď moja milá, na raňajky je už prestreté,´´ začula som neznámi hlas priamo z kuchyne. Pridala som do kroku. Vošla som do kuchyne kde stála žena v strednom veku. Mala blond vlasy, modré oči a veľmi štíhlu postavu. Okolo pásu mala zapásanú zelenkastú zásteru. ,, Dobré ránko ti prajem Talia,´´ povedala veľmi milo. Poznala moje meno. To ma prekvapilo. ,, Vy tu pracujete?´´ spýtala som sa nesmelo. ,, Prosím ťa moja drahá, nevykaj mi. Potom sa cítim veľmi staro. Volám sa Šerrie. A áno pracujem tu už pár rokov. Mám na starosť variť, starať sa o záhradu a upratovať dom,´´začala ma oboznamovať s jej prácou. ,,A kam išla moja teta? ´´ pousmiala som sa.